V 20. storočí sa zapáleným propagátorom a nadšencom Borututu stal Portugalčan Julio de Sousa Lopes. Takmer celý svoj život strávil v Afrike, pozorovaním prírody a spoznávaním života miestnych kmeňov. Svojím priateľským prístupom a pomocou, ktorú ponúkal vďaka svojim bioenergoterapeutickým schopnostiam, si získal ich dôveru a priazeň. Zaujal ho nálev z koreňa stromu Borututu, ktorý sa pil, okrem iného, pred rituálnymi obradmi, aby sa predišlo jedovatým účinkom halucinogénnych látok. Zároveň pozoroval, že sa tento nálev používal aj pri mnohých iných neduhoch.

Celú svoju vášeň venoval štúdiu účinkov stromu Borututu a jeho zázračného koreňa, ktorý ľuďom ponúka africká príroda. Preto začal získavať koreň Borututu, pričom využíval výhradne najbujnejšie oblasti, kde tento druh rastie, čím zaistil prvotriednu kvalitu suroviny bohatej na účinné látky. Stojí za zdôraznenie, že z vybraných rastlín sa zbiera iba príslušná časť koreňov, čo umožňuje rastlinám ďalej rásť.

Veľký dôraz sa kladie aj na sušenie koreňov za prirodzených podmienok, ako aj na ich skladovanie. Sušený produkt sa uvoľňuje na predaj až po absolvovaní príslušných skúšok, aby bolo jeho používanie bezpečné a prinášalo čo najviac úžitku.

ZLOŽENIE:

Koreň stromu Borututu (Cochlospermum angolensis).